Sacharid a cukor – dva zdanlivo rovnaké slová, často zameniteľné, ale každé z nich charakterizuje inú skupinu potravín s inou kalorickou hodnotou a iným odporúčaným denným príjmom. Od výživových poradcov počúvame jedzte nízkosacharidove, od lekárov – obmedzte cukor. Aký je medzi tým ale rozdiel? Poďme si to vysvetliť.Sacharidy spolu s bielkovinami a tukmi patria medzi hlavné živiny. Sú hlavným zdrojom energie, stavebným materiálom pre bunky, zásobnými látkami a majú plno ďalších funkcií.Delí sa na niekoľko podjednotiek (monosacharidy, oligosacharidy, polysacharidy a komplexné sacharidy), ktoré sa podľa svojho zloženia vstrebávajú rýchlejšie alebo pomalšie v tele. Prirodzene sú obsiahnuté vo všetkých potravinách (ovocie, zelenina, zemiaky, ryža, obilniny a pod.), Líšia sa len množstvom sacharidov v zložení.
Oproti tomu samotný cukor sa síce radí medzi sacharidy, ale vyznačuje sa sladkou chuťou a vysokou kalorickou hodnotou, a preto by jeho príjem mal byť minimálny. Do cukrov sa radí disacharid sacharóza, ktorá je známejšia pod názvom potravinársky cukor, ktorý sa pridáva do kávy, pri pečení a podobne.
Celkový denný príjem sacharidov by mal predstavovať 45-50% zo stravy. Maximálne 5% z takéhoto príjmu môžu tvoriť pridané cukry (stolový cukor). U dospelej osoby je to cca 25 g pridaného cukru na deň. V ideálnom prípade 5 g cukru na deň, čo zodpovedá jednej čajovej lyžičke. Bohužiaľ reálne čísla hovoria inak a ukazujú, že príjem cukrov v strave je naozaj oveľa vyšší, než 50 g / deň. Pre zaujímavosť, 50 g čistého cukru zhruba zodpovedá napríklad dvom tyčinkám Snickers, 600 ml ochuteného jogurtového nápoja alebo 100 g čokolády.
U ketodiet celkový denný príjem sacharidov je maximálne 50 g na deň. Čo pri správnom rozložením ostatným živín (tukov a bielkovín) vedie k prirodzenému stavu v tele zvaným ketóza. Prečítať si viac o téme ketóza a ketodiet.
U sacharidov je veľmi dôležité poznať pojem glykemický index. Je to bezrozmerná veličina, ktorá udáva rýchlosť využitia glukózy telom z určitej potraviny. Vychádza hlavne z faktov, že glukóza má glykemický index (GI) rovný 100. Čím vyššie číslo, ktoré sa približuje hodnote 100, tým rýchlejšie vzrastie hladina glukózy v krvi a potom zase rýchlo spadne. Prakticky to znamená, že keď si dáte nejakú sladkosť, tak budete nasýtení len chvíľku a potom budete za krátku dobu pociťovať hlad. Celozrnný chlieb má GI = 65, takže to znamená, že vás zasýti takmer na dvojnásobnú dobu než napríklad šiška, ktorá má GI = 76. Nebudete mať hneď hlad a energia z chleba sa bude uvoľňovať postupne.
Medzi hlavné negatívne dôsledky vysokej konzumácie bieleho cukru patrí:
U nás vo výživových poradniach učíme klientov nielen zásadám zdravého životného štýlu, ale tiež aby načúvali svojmu telu a aby sa zbytočne neprejedali. Preto neváhajte a objednajte sa už dnes na konzultáciu k našim certifikovaným poradcom, ktorí vám ochotne poradia ako bojovať so „závislosti“ na cukre.
Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním webu vyjadrujete súhlas. Viac informácií
*Výsledky chudnutia sa môžu líšiť a závisia od metabolizmu každého jedinca
Copyright 2023 It's my life!. Všetky práva vyhradené.