Podvýživa detí

Podvýživa detí je spôsobená nedostatočným prísunom základných živín v strave. Veľmi často býva podvýživa spájaná s problémami hladu v rozvojových krajinách. Podvyživené deti však nájdeme aj v moderných vyspelých krajinách. Čím ďalej tým viac detí trpí obezitou. Napriek tomu vo väčšine prípadov ide zároveň aj o podvýživu, keďže v strave neprijímajú dostatok kvalitných bielkovín, vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Podľa WHO (svetovej zdravotníckej organizácie) trpí podvýživou až 17 % slovenských detí z dôvodu zlého stravovania a nevyváženého jedálnička. V tomto prípade môžeme hovoriť o tzv. skrytej podvýžive. Tento stav vzniká pri jednostrannej strave s nedostatkom kvalitných živín, pri prevahe nezdravej kuchyne a rýchleho občerstvenia v jedálničku (nadbytok kalórií a nedostatok živín), ak je v jedálničku prevaha priemyselne spracovaných a nevýživných potravín alebo pri nedostatku čerstvého ovocia a zeleniny.

Deti ľahko podliehajú vzoru svojich rodičov. Ak teda rodičia uprednostňujú v prílišnom zhone rýchle formy stravovania, potom správnym stravovacím návykom budú dieťa ťažko učiť. Preto je nesmierne dôležité, aby stravu, o ktorej presviedčame deti, jedli tiež rodičia. V rodinách, kde sa rodičia stravujú zdravo, pravidelne športujú a dodržiavajú pravidelný spánkový rytmus, deti prirodzene svojich rodičov nasledujú. Je tiež vhodné deti čo najčastejšie zapájať do pomáhania s varením, príprav desiatych a nákupov. Deti si väčšinou samy jedlo nepripravujú a často siahajú po ľahko dostupných veciach. Preto je potrebné im ponúkať zdravé možnosti a obmedziť prístup k nevhodným potravinám.

DETI PREDŠKOLSKÉHO VEKU

V predškolskom období by už deti mali poznať základy stolovania a mať jasný prehľad v tom, čo je základom zdravej stravy. Mali by mať návyky jesť posediačky, v pokoji a potravu dostatočne hrýzť. Dôležité tiež je, aby sa deti naučili nemaškrtiť medzi jedlami. Deti by mali jesť 4 – 5x denne v pravidelných časových intervaloch. Pre vyvíjajúci organizmus je pravidelnosť dôležitejšia ako u dospelého človeka. Raňajky by mali pokryť 20 % celodennej stravy, desiata 5-10 %, obed 35-40 %, olovrant 10 % a večera 20-30 %. Na raňajky sú vhodné mliečne nápoje a napr. ketochlieb s tvarohovou, syrovou alebo vajíčkovou nátierkou. Desiata môže byť zostavená z ovocia v kombinácii s jogurtom. Obed by mal obsahovať chudé mäso, prílohu a zeleninu. Na olovrant môžeme voliť kombináciu sladkého chleba s orieškovým krémom. Na večeru sú vhodné rôzne kaše a nákypy. Do jedálnička detí je vhodné zaraďovať čo najviac ovocia a zeleniny. Mliečne výrobky a žĺtok sú tiež významnou a nenahraditeľnou zložkou potravy. Mäso je vhodné chudé a dobre tepelne ošetrené, ryby sú vhodné až pre deti staršie ako 1 rok. Za nevhodné je považované zaraďovanie strukovín a väčšieho množstva vajec, pretože sú príliš ťažké a zvyšujú činnosť celého tráviaceho ústrojenstva.

ŠKOLÁCI

V priebehu školských rokov je dieťa denne v kontakte s obrovským kolektívom detí. Často vplyvom tohto kontaktu s okolím dochádza k porušovaniu zásad správnej výživy. Na deti pôsobia reklamy, ponuky rýchlych občerstvení a automaty s nevhodnými nápojmi. U detí sa tak vytvárajú nevyhovujúce stravovacie návyky. Deti by nemali raňajkovať v zhone alebo dokonca jesť na raňajky menšie porcie. Výber jedál je približne rovnaký ako u detí predškolského veku. Do jedálnička už však môžeme zaraďovať celé vajcia a mäsá v rôznych úpravách. Pokiaľ má dieťa dostatok pohybovej aktivity, nie je vhodné obmedzovať jedálniček a nútiť ho ku konzumácii potravín s nižším obsahom cukrov a tukov. Iba v prípadoch školákov s nadváhou sa odporúča znížiť energetický obsah potravín pod dohľadom nutričného terapeuta, výživového poradcu alebo lekára.

DOSPIEVAJÚCE DETI

V období dospievania sa výrazne zvyšuje potreba kvalitných bielkovín, vitamínov a minerálnych látok. V tomto období, bohužiaľ, často odmietajú adolescenti akékoľvek rady dospelých. Majú tendencie do stravy zaraďovať jedlá rýchleho občerstvenia, vyprážané jedlá, rožky so salámou a pod. U dievčat sa objavujú poruchy príjmu potravy, ako sú anorexia a bulímia. V tomto období je však dôležitý príjem plnohodnotnej stravy a nenasýtených mastných kyselín. Prospešné sú aj kyslomliečne výrobky, ovocie, zelenina a pod. Dospievajúce deti už majú životný štýl jasne definovaný. Preto stravovacie návyky sú takmer nemenné a len silná vôľa a dostatočná motivácia jedinca dokážu stravovacie návyky zmeniť.

Veďte preto svoje deti k správnej výžive už od útleho veku. Stravovacie návyky si ponesú so sebou po celý zvyšok života aj pre ďalšie generácie.